Kašlite na Sekeru a nebuďte na Nože! Povinnú literatúru aj tak nečítame!

Autor: Anna Čujová | 7.6.2016 o 18:33 | Karma článku: 4,36 | Prečítané:  315x

Prečo? Lebo je povinná. A čo je povinné, to je nami nechcené.Napokon, kto by mal právo rozhodnúť o tom, čo budeme čítať?

Čítanie všeobecne je veľmi osobná a intímna vec, rovnako ako číslo topánok. Nie každému sadne to isté, naopak niekomu môžu sadnúť rovnaké veci ako uliate. Tak prečo by nám mali dávať niečo ako povinné? Obzvlášť stredoškolákom, gymnazistom, ktorých sa literatúra týka osobitne, keďže by títo študenti mali byť študentskou elitou. Nehovoriac o tom, že búrenie sa voči učiteľom a všetkému povinnému je v tomto veku u študentov akosi zvláštne umocnené. Možno by sa to začalo obracať aspoň čiastočne k lepšiemu, ak by nám bolo dovolené vybrať si. Vybrať si to, o čom sa budeme na hodinách rozprávať. Vybrať si veci, ktoré sú aktuálne, ktoré nás zaujímajú, ktoré sa dajú porovnávať (trebárs aj so staršími dielami, filmami, periodikami).

Predstavte si modelovú situáciu:

Učiteľ literatúry vojde do triedy a zadá študentom úlohu. Každý má zájsť do knižnice, kníhkupectva, k babičke na poličku z knihami, do novinového stánku alebo kdekoľvek, kde je niečo písané a má nájsť niečo, čo ho zaujme. Nezabudne dodať, že vždy sa môže opýtať na pomoc starších, predavačiek, knihovníčok, rodičov.  V skutočnom školskom živote by takáto úloha ostala azda aj nepovšimnutá, ale zopár jedincov, ktorí by si dali tú námahu, by sa istotne našlo.

Na ďalšiu hodinu donesú lístok s názvom toho, čo si vybrali. Pravdepodobnosť, že sa všetci trafia do toho istého diela je malá. Tak tu máme v priemere tridsať exemplárov na čítanie. Nezáleží na tom, či to budú bulvárne noviny, Shakespearova hra, kuchárska kniha či trojdielny román, o ktorom nikto nikdy nepočul. Žiaci si sami zostavia to, čo budú čítať. A to, že sa im niečo páčiť nebude vynahradí to, že tam budú mať to svoje, to, čo si sami  vybrali. Lebo mali na výber.

A verte mi, niekedy recept na palacinky pomôže človeku viac ako Slávy Dcéra. Rovnako ako Tisíc odtieňov šedej môže človeku ublížiť v literárnom slova zmysle viac ako Dom v stráni. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že by tu existovala aspoň maličká nádej, že by už viac učitelia literatúry nemuseli viesť monológy pred tabuľou a polozaspávajúcou triedou. Veď, keby sa aj nebavili o Storočnom starčekovi alebo Alchymistovi a  viedli by živú debatu nad tým, ako sa skončilo finále Ligy majstrov, bol by to sľubný začiatok.

Aj keby sa táto pekná predstava zhmotnila, stále sa nájdu výnimky, ktoré čítať nebudú a nebudú, lebo jednoducho nebudú. Ale do hlavy im chrobáka zasadiť môžeme. Koniec koncov, mladí chcú ísť s prúdom. A niekedy sa ním dajú aj pohltiť.

Nakoniec, aby ste si to nevysvetlili zle, netvrdím, že veľké svetové diela majú byť nepovšimnuté a nemáme o nich vedieť. Ale nemôžme čakať, že študenti prečítajú Dostojevského a budú z neho nadšení, ak je to ich prvá kniha. Veď aj čitateľ musí prejsť genézou. Ak niekto nedokáže uvažovať nad Andersenovou rozprávkou, ak ho neprivedie k vlastnej úvahe Muž, ktorý sadil stromy, nečakajme, že ich očarí Chrám matky Božej v Paríži. Nečakajte to od študentov, lebo to ešte nie je v našich silách.

A že nad literatúrou sa nemá uvažovať? Tak to sa učí dnes, keď dostaneme do rúk výcucy z výcucov z ešte väčších výcucov. Ale to nie je literatúra. Pretože literatúra, to nie je obsah, to sú myšlienky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?